Prihlásenie investoraBlogChcem registrovať projekt

31 Október 2018
Poznáte základy investorskej matematiky?

Výnos alternatívnych investícií, riziko a likvidnosť investície - aj to sú parametre, ktoré vstupujú do rovnice pri posudzovaní atraktivity investičných príležitostí predkladaných podnikateľským anjelom.

Pri rokovaniach o vstupe investora do spoločnosti je jednou zo zásadných otázok otázka valuácie spoločnosti. Investor má záujem na čo “najlacnejšom” vstupe do spoločnosti, naopak podnikateľ chce za svoje percentá priniesť do spoločnosti čo najvyšší rozvojový kapitál.

Z investorského pohľadu majú na zhodnotenie investície zásadný vplyv dve premenné a to vstupná valuácia spoločnosti a potenciál rastu podnikania. Je logické, že nižšia vstupná valuácia pomáha investorom dosiahnuť lepšiu rentabilitu investícií. Niekedy sa požiadavky na rentabilitu podnikateľských zámerov zdajú podnikateľom premrštené, čo dôsledkom býva nízka valuácia ich spoločností. V dnešnom príspevku si preto povieme niečo o tom, aká je obvyklá miera rentability anjelských investícií a aké parametre ju ovplyvňujú.

Potenciálny výnos menej rizikových tried investorských aktív

Správne investorské portfólio obsahuje väčšinu investorských aktív od najmenej rizikových ako sú termínované vklady, cez dlhopisy, realitné investície, cez rizikovejšie akcie až po najrizikovejšie investície typu venture kapitálových investícií, resp. angel investícií. Je teda zrejmé, že jednotlivé angel investície si nekonkurujú len navzájom medzi sebou, ale v investorskom portfóliu konkurujú aj iným triedam aktív. Dá sa konštatovať, že z toho plynú aj základné nároky na ich požadovaný výnos.

Ak si za základný benchmark zhodnotenia zvolíme akcie, môžeme sa buď pozrieť na konkrétny typ akcií alebo niektorý z akciových indexov. Pokiaľ by ste sa napríklad v roku 1980 rozhodli investovať do akcií spoločnosti Berkshire Hathaway Inc, Warrena Buffeta, cena akcií vystúpala z pôvodných 290 USD až na sumu viac ako 300 000 USD, čo predstavuje priemerné ročné zhodnotenie viac ako 20% p.a.. Uznávame, že mať takúto šťastnú ruku pri výbere akcií nie je samozrejmé, preto ak si za benchmark zoberieme akciové indexy, zistíme, že priemerné ročné zhodnotenie pri dostatočne dlhom horizonte sa môže blížiť 10% p.a.. 

Akcie, resp. akciové indexy obchodované na burze majú v porovnaní s venture kapitálovými investíciami jednu veľkú výhodu, a síce, že sú veľmi likvidné a dokážete ich obratom odpredať. To sa žiaľ pri anjelských investíciách urobiť nedá a aj tento fakt sa premieta do zvýšených požiadaviek na ich zhodnotenie.

Podstupované riziko

Pokiaľ ide o riziko, existujú rôzne štúdie zaoberajúce sa mierou zlyhania startupov. Z mnohých vyberáme tieto verejne dostupné štatistiky:

  • 70% angel a VC investícií je stratových (Angel Resource Institute),
  • 68% angel investícií organizácie Tech Coast Angels bolo stratových,
  • 90% je miera zlyhania v skupine všetkých startupov – nielen zainvestovaných (Fortune magazín),
  • 75% startupov zainvestovaných VC fondami zlyhá (Harvard).

Z uvedeného vyplýva, že anjelský investor musí vo svojej matematike kalkulovať aj s tým, že každý startup, do ktorého zainvestuje, musí nielen zarobiť sám na seba, ale musí mať potenciál vykompenzovať stratu približne 4 ďalších zainvestovaných startupov, ktoré štatisticky určite zlyhajú.

Aký je teda priemerný výnos anjelských investícií

Priemerný výnos z angel investícií podľa výskumu R. Wiltbanka dosiahol v USA v období od roku 1990 do 2007 2,6 násobok pri priemernej držbe 3,5 roka, čo predstavuje vnútornú mieru výnosnosti (IRR) 31,39%. Tieto dáta do výskumu poskytlo celkom 539 amerických angelov, ktorí v spomínanom období realizovali 1137 exitov svojich investícií.

Môžeme povedať, že ročný výnos pohybujúci sa v intervale 20% až 30% je zároveň pomerne často opakujúcim sa investičným cieľom, ktoré kladú investori na svoje portfóliá. Dosiahnuť priemerné 20% ročné zhodnotenie investície pritom vôbec nie je jednoduché a táto požiadavka vytvára na startupy značné rastové nároky. Na nasledovnej prípadovej štúdii si vysvetlíme dôvody.

Prípadová štúdia:

Predstavte si, že zakladáte fond, ktorý bude investovať do startupov v rannom štádiu podnikania. Vaše kľúčové predpoklady týkajúce sa výkonnosti fondu budú nasledovné:

  • Vzhľadom na rizikovosť investícií investori vo fonde očakávajú priemerné zhodnotenie od 22% do 26%,
  • Predpokladáte, že priemerná doba držby startupu bude od 5 do 7 rokov,
  • Predpokladáte, že miera zlyhania startupov v rannej fáze sa pohybuje od 60% do 80%,
  • Pri úspešných startupoch predpokladáte ďalšie 1 až 3 investičné kolá, kde investori odkúpia priemerne 20% majetkový podiel.

Úloha: Vypočítajte, aký je minimálny požadovaný násobok zhodnotenia investície pre startupy, do ktorých by mal váš fond investovať.

Riešenie:
Pri priemernom požadovanom výnose 24% (22% až 26%) a priemernej dobe do exitu 6 rokov (5 – 7 rokov), musí investičný fond dosiahnuť (1+24%) ^ 6 = 3,6352 x zhodnotenie základného kapitálu.

Ak predpokladáme, že v tejto rannej fáze podnikania priemerne 7 z 10 startupov neprežije (náš predpoklad bol od 60% do 80%), fond bude musieť od každého startupu vyžadovať 3,6352 / (1 – 70%) = 12,11 x potenciál zhodnotenia svojej investície.

Nezabúdajme ale, že úspešné startupy realizujú viac investičných kôl, v našom prípade uvažujeme, že pôjde v priemere o 2 následné investičné kolá (1 až 3) a že investori odkúpia v priemere 20% podiel, t.j. kumulatívne zriedia náš podiel o 1 – (1 – 20%) ^ 2 = 36%.

Záver: S očakávaným 12,11 násobkom zhodnotenia investície a očakávaným 36% zriedením podielu, by mal fond od zainvestovaných startupov vyžadovať potenciál zhodnotenia investície na úrovni 12,11 / (1 – 36%) = 18,93 násobku pôvodnej investície.